dnes ma stretol muž v mojej samote záchranárky... s láskou

Holubica píšem a priznávam sa: Drahí muži, túúúúžim vás všetkých zachrániť... Aby ste vy zachránili mňa... Tento blog je o tom, ako som pri tebe cudzinec uzrela prázdnotu zachraňovania mužov, ale aj moje zúfalstvo v očakávaní, že ma nejaký princ na bielom koni príde zachrániť, keď je mi ťažko...

Ďalší krásny deň v salóne. Dopriala som si čas na rannú prípravu. Prešla som sa pri rannej Vltave, milujem tú náladu rannej rieky. Pretiahla som si celé telo. Dala som si moje obľúbené hlasové cvičenia. Vniesla som seba niekoľkými maličkosťami do izby v salóne. A čalala som ťa. 

A ty si prišiel...

Po čo si si Ty dnes ku mne prišiel? Si tak zvláštne odpojený, nespojiteľný. Si nad všetkým a držíš si odstup. Ako by si tam do "som nad vecou" ušiel. Akoby ťa nič nezaujímalo, lebo sa bojíš. Nikto a nič ti nie je dosť. Ani ja nie.Tak prečo ťa tvoja duša zaviedla práve ku mne? 

Sme ticho. Netuším, kde v skutočnosti si, ale tu nie si. Pozeráš sa na hodinky...

Vypadne zo mňa "Čo chceš?"

"Nič" strelíš mi do tváre

Aha! Tvojou tupou reakciou si ma prebral a prebudil môj záujem. Túžim nenechať sa zmiasť a paralyzovať sa tvojím "nič", ktorým zakrývaš a maskuješ tvoj poklad, ktorý ja zatiaľ nevidím. A to ma dráždi.

Ale Ja ťa začínam cítiť... niekde tam si... vynáraš sa mi. 

Ticho pokračuje. Ale už je to iné ticho. Už je to skôr Ticho. Som zvedavá. Čakám. A z ničoho nič z teba vyšlo: "Takže ty robíš rada ľudí šťastnými...?"

Toto ma dostalo. Tu si ma zasiahol nepripravenú. Hľadala som nejakú múdru a peknú odpoveď... ale len som sa prepadala hlbšie a hlbšie do čiernej diery... Hlavou mi hučalo: "Čože? Takže ja žijem prázdny život a preto chcem robiť ostatných šťasnými namiesto toho, aby som urobila šťastnou seba? A viem ja vôbec, ako sa to robí? JA som stratená rovnako, ako všetci tí ľudia okolo mňa, ktorí nevedia pomôcť sebe a preto natláčajú svoj altruizmus a pomoc ostatným a najmä tým najbližším... ale tá pomoc má kruté úroky, ktoré treba splácať" 

...a vtedy mi to došlo. Po tento môj vnútorný proces si prišiel... 

"Áno. Takže sme našli niečo, čo nás spája."   

Stretol si moju prázdnotou života pre druhých... a uzrel tú svoju... Dostal si ma. Dojal si ma. Otvoril si ma. Krásne si ma rozbil a užil si si to... obaja sme si to užili. Krásne a plné stretnutie, ktoré nebolo z mojej strany "profi eroticky masérske", "ružové a tantrické"... ale bolo také...    ...ľudské. 

MIlujem ľudskú erotiku sprevádzanú silným vnútorným procesom. Je to také plné a šťavnaté. Uvedomila som si, že akákoľvek emócia je skvelá do erotiky a sexu, nie len láska. Každá emócia prehlbuje orgazmus, môj i mužov... a spomenula som si na niekoľko mojich vyložene nasratých sexuálnych spojení... alebo orgazmus v smútku, také láskavé prelievanie vášne v melanchólii tečúce celým telom... 

S láskou ťa pomasírujem a urobím smutný muž. S veľkým pochopením ťa nechám pod mojimi rukami vybuchnúť , drahý muž zúrivý od hnevu. Krásne ťa vyhladím a vystriekam, muž plný strachu, obáv a hrôz zo Života, zo žien...

Pretože každá emócia násobí orgazmus. Krásne ho zafarbuje a korení, robí takým jedinečným. 

 A drahý Život, áno, ja prijímam výzvu oživovať, dotýkať sa a urobiť aj apatických vyhasnutých mužov. Mužov bez viery, sklamaných, tupých, zatvrdnutých. Aj mužov, ktorý zanevreli na nehu, blízkosť a spojenie duší.

Pretože aj mne sa to stáva.

Sú chvíle, kedy sa mi páči byť obeťou. Mne sa páči bolieť sa a stretávať sama seba v mojej prázdnote, hĺbke a ničote, keď sa zmyslom môjho života niekedy javí robiť druhých šťastnými. Páči sa mi cítiť bolesť, keď sa skrývam za pomoc druhým, aby ja som pocítila svoju vlastnú hodnotu. Túžim precítiť tieto moje hlúpe a zvrátené chvíle. Nadychujem sa na týchto miestach a nachádzam v nich moje útočisko, ale aj miesto stretnutia sa s tebou, so záchranármi. 

Záchranári sme tak krásne spojení, ako dusíme tento svet. 

Ako chodíme spolu navždy do hypotéky monogamných vlastníckych vzťahov. 

Zažila som to už toľko krát.

Ale už nechcem. A práve stretnutiami s mužmi - cudzincami a obzvlášť za peniaze sa učím krásne sa starať a vyživiť sama bez zachraňovania a bez očakávania, že ma zachrániš. Skús to, zachráň ma a ja ti s úsmevom odrežem gule. Jedným pohľadom... jediným gestom... ani neotvorím ústa. Ako švihnutím katany... tej nevestinej z Kill Bill - mám ju doma na poličke.

KrisTína  Holubica 🕊 niekedy ukrižovaná v túžbach obete byť zachránenou

dotkla som sa ťa mojím príbehom - dotkni sa aj ty mňa a sem klikni