"túžim sa dostať do vašich príbehov…" áno? s láskou…
Zriem píšem o dnešnom stretnutí: Vošla som do bytu našich stretnutí a mojimi drobnôstkami ho premieňala na môj MÔJ intímny priestor, v ktorom sa dokážem stretnúť s mužom - cudzincom - klientom - poslom…
...tu sviečka, tu kvet, tu konárik brečtanu, tu dečka, tu zvonkohra, tu knižka s mojimi obľúbenými básňami, vyberám si playlist na toto stretnutie… skrývam veci, ktoré ma robia tvrdou, technickou… Mágia mnohých detailov, ktoré mi pomáhajú sústrediť sa, uvoľniť sa, otvoriť sa a byť mäkkou, odhodlanou, prístupnou, vľúdnou, žehnajúcou… až je tu čas. Som zvedavá, vzrušená, smejem sa.
Otvorím dvere a tam stojí švihák s naleštenými koženými topánkami v krásnej bielej košeli… a celý nesvoj mi hovorí: "Ja si ešte potrebujem zapáliť…". Ale ja mu na to: "Rozumiem ti. No ponúkam ti, že tvoju neistotu prejdime spolu." Vošli sme dnu a on sa začal nervózne prechádzať po byte, ako taký pes, čo si hľadá miesto, kde si ľahne… nakoniec sadol na kreslo. Ja si sadnem na gauč. Sme totálne ďaleko od seba.
Pýtam sa ho: "Čo by si rád zažil?" a on mi odmerane odvetil: "Ja som už u vás bol, u vás dvoch a nebudem tu rozoberať ďalšie svoje príbehy, ako sa mám. Lebo vtedy som sa otvoril a porozprával vám hodne, ale zjavne sa vás to nedotklo, lebo si nič z toho nepamätáš a nevzišiel z toho žiaden príbeh do vašich blogov…!"
A tak sa na neho pozerám a cinká mi to, cinká, cinká… Myslím si: Dostal si ma. Krásne ma rozoberáš a zneisťuješ. Si v tom dosť dobrý. Lenže ja som extra trieda. Nadýchnem sa zhlboka, pomaly vydýchnem, našla som opäť svoju dušu a láskavosť. Aha rozumiem ti. "To bolo vtedy, povedz mi teraz, ako sa máš a po čo si prichádzaš."
Naskočila som opäť na vlnu nášho stretnutia a po pár mojich láskavých otázkach a jeho strohých odpovediach som si začala rozpomínať: Krásny muž, ktorého opustila žena a už 8 rokov žije sám. Ešte nevie ísť oproti inej žene. A hnevá ho, že kvôli nej zatvoril tok s inými ženami.
Tento manželský obchod býva súčasťou príbehov mužov v našich stretnutiach:
Žena ponúkne mužovi manželskú monogamiu a "vernosť - prejav lásky", ako červíka na háčiku pre kapra, aby on odhodil svoju šťavu a túžbu. A keď jej on vyhovie, potom časom vyschne, zovšednie, začne byť nudný a žena ho opustí s nejakým iným živším mužom.
A muž predo mnou to takto zažil a teraz sa nedokáže otvoriť, nedovolí si cítiť, príliš ho to bolí. Zanevrel si na ženské pokolenie a chceš mi to dať vyžrať. Rozumiem ti. Moja láskavá pozývajúca neoblomnosť, mäkkosť a zároveň drzosť urobila to, že si ale postupne začal mäknúť… s každým mojim slovom, otázkou, gestom, dotykom… Ja som taká liečivá voda, ktorá tie tvoje zranenia poobjíma, pohladí slovom, načúvaním i pohladením. Tvoje hrany… aj sklo prestane byť ostré v tečúcej rieke. A presne to sa udialo na našom stretnutí s tebou.
A na začiatku nášho stretnutia bola tvoja odpoveď: "Prečo som tu? Len kvôli pudom." A tak som ti vyzula topánky, ponožky… poláskala chodidlá a povedala som:
"Si tu u mňa vítaný. Vítaj."
A v tom momente si zažil prvý zážitkový dezert z viacerých, po ktoré si si prišiel.
Ja Žena ktorú si vo svojom ublížení porezal slovami som ti otvorila náruč i srdce.
Ty túžiš, aby som sa ťa dotýkala, vypočula, pritúlila si ťa… s nehou a s ženským požehnaním aj keď si to pýtaš, ako hulvát. A tak som ťa pomaly vyzliekala a láskala rukami, končekmi prstov, obtierala som sa o teba telom, ľahla som si na teba nahého. A cítila som, ako sa rozpúšťaš a dopraješ si ma, aj keď som taká mrcha - žena. Položil si si hlavu do môjho lona, dala som ti obe ruky na hruď a ty si vydýchol, VYDÝCHOL A PUSTIL. A takého mäkkého som sa ťa dotýkala a masírovala a hnietila, ako hlinu a ty si mäkkol a mäkkol a mäkkol ešte viac. A keď som ti začala v plnosti hladkať úd, zatvoril si oči, dal ruky za hlavu, zhlboka si si užíval…
…a niekedy ti tam zablúdila ruka, ja som poodstúpila a ty si mi ukázal, ako to máš rád… a ja som ťa nasledovala. A viac krát si bol na hrane vrcholu a ja som ťa rozpúšťala a opäť napínala a rozpúšťala a napínala. Dvíhal sa vietor. Až si mi ukázal, ako si želáš svoj vrchol. A ja som ťa s veľkým potešením urobila presne takto a ešte som k tomu niečo pridala, čo ťa hodne potešilo. Veľkolepý ohňostroj. Krásny vrchol.
A v úplnej odovzdanosti si tam ležal a rozláskaný.
Milujem láskať muža po vrchole obzvlášť, keď si prejde svojou neľahkou a teda hrdinskou cestou na stretnutí.
A keď si odchádzal, videla som ti v očiach, ako sa tešíš a užívaš si sám seba. A spolu sme si užili každý svojho génia i génia toho druhého navzájom.
Zriem 🍎 aj zo stretnutí ktoré nezačínajú medom
Ps: Keď si píšem blogy o stretnutiach, je to v hlbokej mojej intimate. Príde mi, že je to moje a pre mňa a som v tom sama. V živote by ma nenapadlo, že niekto zatúžite dostať sa do mojich príbehov. Je to čarovné.
