búrka pred stretnutím, alebo ako som sa dnes dostala k sebe, aby som ťa vedela stretnúť
Zriem píšem o tom, ako so prišla dnes do nášho privátiku, ale mala som hroznú náladu. Takto sa predsa nemôžem stretnúť s mužmi, zabila by som ich...
Prišla som ráno pred dnešnými stretnutiami do našej čarovnej izbietky. Milujem tú náladu, to prítmie, to prenikanie mnou do miesta, kam sa ty chystáš... ale dnes som mi tu bolo mizerne...
Je to môj chrám, kam ty prinesieš oltár.
A dnes ráno som sem vstúpila, sadla som si na gauč... a rozplakala som sa. Prišlo mi veľmi ľúto, smutno, všetky ťažoby života, žiarlim... vošla som do mojich pocitov, že nie som dosť, že si nemôžem dovoliť, že všetci môžu, ale ja nesmiem... a tak som plakala a plakala...
Ja chápem, že moje telo sa práve plačom vyrovnáva s týmto emočným bahnom, ktoré by mi ináč bránilo v stretnutí s tebou, keď som obeť, vtedy nevidím teba... Milujem, keď ma tam ty, muž mojich dní postrčíš, ako aj dnes ráno, keď si sa nádherne pomiloval s Holubicou a ja som sa nevedela-nechcela pridať... Ja vzdorujem Životu... ale žiarlivosť ma tak krásne zohriala a otvorila... Žiarlivosť ma pozvala prepláchnuť moje zatuhnutia, pozvala ma očistiť sa od toho, čo by som mala a pozvala ma stať sa sama sebou a postaviť sa vo svojom živote. Aj dnes. Vidím to.
A plačem a hľadám možnosti, ako na seba, ako sa vôbec stretnúť so sebou... a tak si tancujem... nechám telo prúdiť priestorom... zatváram oči, zakloním hlavu... a dovolím si zmiznúť... neexistujem. A som v tom fakt dobrá...
A potom vezmem farbičkami v rukách svoju náladu a nechám ju namaľovať sa na papier...všetky tie farby a čiary, ktoré vzniknú na papieri ani netuším ako...
A hádžem si sama paličku... mäknú mi kolená, mäknú mi napnuté časti tela... uvoľňuje sa mi tvár... moja premúdra hlava sa vypína... a ja zažívam ľahkosť a svetlo...
Som otvorená, pripravená, odhodlaná a začínam sa na teba tešiť cudzinec, nech si ktokoľvek.
Otvorím v pravý čas tú správnu bránu a dnes ku mne prichádzaš TY cudzinec. Si vysoký, môj rovesník, čierne vlasy, veľmi, ale naozaj veľmi ti hrajú živé oči. A rozprávaš mi príbeh, ako si sa ku mne dlhší čas nevedel dostať a aký si rád, že sa ti to podarilo... od prvej chvíle, ako sa stretli naše oči, mi bolo jasné, čo sa stane...
...a stalo sa...
...vďaka tomu, že som si pred stretnutím s tebou dopriala čas stretnúť sama seba. Milujem stretnúť seba a potom teba.
JA - búrka pred Tichom 🍇 Zriem pre Život a jeho múdre beťárstva
dotkla som sa ťa mojím príbehom? sem klikni