ako som stratila moju Jóni a ako si ma ona našla... pre stretnutia s tebou

Holubica: Čím to je, že som taká plná, odvážna a živá v erotických stretnutiach s mužmi...  Po čo si ja idem na stretnutie s tebou? 

Vždy som mala predstavu, sen, jasné rozhodnutie, že do dvadsaťtrojky budem poznať muža, s ktorým strávim život... Budem žiť na mieste, ktoré milujem. Budem mať svojich blízkych milovaných priateľov... proste svadba a šťastná až do smrti.

Posledný deň roka, kedy som mala 23 rokov, čiže silvester, som si zobrala muža svojich snov. Bol to veľkolepý MUŽ, ktorý keď okolo mňa prešiel, mala som zimomriavky po celom tele a vlhla som... Bol to MUŽ s ktorým po boku som milovala vstupovať do miestností plnej ľudí. Užívala som si jeho veľkosť, jeho silu, jeho energiu a autoritu, ktorú všade budil. A on si nádherne užíval moju krásu, zaľúbenie a to, ako mu mňa závideli ostatní muži. Dopriala som sa mu naplno taká, akú ma chcel.

Mali sme nádhernú skupinu priateľov. Veľa sme sa stretávali a trávili sme spolu more času. Každý víkend niekde na výlete na chate. Prežívali sme spolu nádherné, nádherné časy cez tie víkendy. Tá blízkosť, priateľstvo, dotýkali sme sa, veľa srandy, priali sme si navzájom, držali sme spolu. Nádherná komunita, parádny kmeň.

A to hlavne preto, že sme milovali drogy. Skoro každý víkend sme sa stretli a urobili sme si párty storočia. Dýchali sme oblaky marihuany. Jedli sme kopce extázy. Nádherne sme spolu prúdili a nechali sa unášať tými euforickými vlnami. Milovala som chvíle, keď sme boli všetci na jednej kope spolu na tripe. Vyznávali sme si lásku, hladkali sme sa, plakali sme od dojatia... Dovolili sme si všetko. Milovala som tie spojenia duší.

Milovala som, keď som v tom stave prišla za mojím mužom, objala a cítila ho celým svojím telom s úplne otvoreným srdcom, celá celá celá. A keď potom do mňa vchádzal taký krásny mohutný chlap, kráľ celého vesmíru, svojím nádherným veľkým dokonalým penisom ma celú prenikol... Urobil sa vo mne, cítila som každý záchvev jeho rozkoše a orgazmu. Totálne ma miloval a ja som mu to videla v očiach. Bol to muž môjho života. To boli najkrajšie momenty môjho života.

Na drogách bol ON taký krásne otvorený, úprimný, zaľúbený, skvelý milenec, to jeho srdce veľké ako celý svet, kde som mohla byť navždy jeho a on navždy môj... bolo to tak nádherné a sladké... celá som sa tým obalila... vedela som zvládnuť čokoľvek s vidinou, že príde ďalší víkend, počas ktorého sa všetci stretneme s úplne otvorenými srdcami a muž môjho života si ma zase vezme úplne celú a ja si vôbec nič pre seba nenechám... nádherne sa v ňom utopím dokonalou monogamnou slasťou.

...a potom prišiel koniec párty a drogy začali ustupovať. A my sme sa prestali dotýkať. Prestali sme sa dotýkať s priateľkami. Prestali sme sa dotýkať s partnermi mojich priateliek. Zrazu to bolo zakázané. A bolo to ešte horšie: Prestali sme byť schopní sa dotýkať. Prestali sme sa vidieť a vnímať. Dokonca sme sa prestali dotýkať i ja a môj muž. Nevedeli sme sa dotknúť z hĺbky, prirodzene, krásne, dotknúť srdcom, dušou... a ten kontrast bol odporný. Nevedeli sme si tak krásne a z hĺbky ani vyznať lásku, pobozkať sa, pomilovať sa už vôbec nie.

Strašne mi to vadilo. Otvárala som to toľkokrát, ale nedokázali sme nájsť spoločnú reč, riešenie... inú ako ďalší drogový víkend. Bola som z toho stále viac zmätená a nahnevaná... Ten nádherný raj... ale keď sme sa potom zobudili a už sme nedokázali nijako... dotknúť sa, vidieť jeden druhého, stretnúť, cítiť.

Pamätám si, ako som ležala v posteli po takomto prefetovanom víkende a prišli na mňa tie klasické depresie po drogách. Tá frustrácia, ten rozdiel medzi tým, ako mi bolo dobre TAM a ako zle TU, bola tak hrozná, že som celé týždne ani nevychádzala z postele. Nemala som chuť začať žiť deň.

Pýtala som sa Života: "Čo mi chýba? Prečo mi život nechutíš a na ničom mi nezáleží?" a odpoveď prišla hneď: "Blízkosť a dotyk" Ja keď sa nedotýkam a nie som dotýkaná, tak nežijem. Hrozne mi chýbala tá blízkosť tiel, intimita duší. Spojenie s kmeňom. Túžila som mať život plný dotykov. Prišla mi vízia, skôr sen, ako sa prechádzam pomedzi ľudí a dotýkam sa ich. Ako sa môžem dotknúť akéhokoľvek muža, či ženy, okolo ktorého-ktorej prechádzam. Hocikto, kto ma zavolá svojím telom, pohľadom, dušou, svojím pohlavím... a ja môžem...smiem... dovolím si... užijem si... Túžila som...

Nevedela som, ako priniesť tento hlboký DOTYK DUŠE do našich dní bez drog. Keď sa na to pozerám spätne, vidím, ako všetci čakali, že práve JA TO tam medzi nás prinesiem, že to prinesiem k môjmu mužovi a naučím ho to. Že to prinesiem medzi priateľky a priateľov mojich priateliek. Ale vtedy som beznádejne nevedela, ako na to.

Stále viac ma frustrovali chvíle, keď som si uvedomila, že bez drog sa nevieme TAKTO dotýkať... bolo to šialené... Až ma to desilo natoľko, že som sa rozhodla prestať chodiť na rajské víkendy, hoci som sa tam cítila najlepšie, ako mi kedy bolo.

Povedala som si: "Život, ja rozumiem, kam ma voláš. Ja prijímam túto výzvu. Ja chcem žiť život plný dotykov, nech to znamená čokoľvek... Som schopná a pripravená prísť o čokoľvek, čo sa vylučuje s týmto mojím snom..."

A vtedy som dokázala k môjmu rozhodnutiu aj hrdinsky povedať "Už s vami nejdem." A nešla som.

A toto ma od nich všetkých odtrhlo - od najbližších ľudí v mojom živote. Odtrhlo ma to od môjho kmeňa. Odtrhlo ma to aj od muža môjho života. O týždeň na to som od neho odišla. Bolo to ako zomrieť v ukrutných bolestiach...

A prišli roky... odvykania si. Prvý rok bol strašne náročný. Necítila som žiadne potešenie pri milovaní. Necítila som ani dotyk, necítila som pohladenia, necítila som objatia, pohľady ľudí...všetko bolo prázdne... necítila som vôbec nič. A necítiť pre mňa znamenalo nežiť.

Nevedela som chytiť potešenie z bežného dňa, zo slnečných lúčov, z dotyku periny na mojom tele... stále ma to volalo späť: "Vráť sa späť, opäť môžeš cítiť plnosť života, mužov, žien..." Odolávala som z plných síl. Ale pár krát som sa zlomila a skúsila to opäť s drogou. A potom to bolo ešte horšie a tak som ešte odhodlanejšie odolávala...

Kúpila som si motorku a jazdila naozaj divoko. Je šťastie, že žijem. Upla som sa k práci a vložila som do nej naozaj veľa zo seba a zažila som návykový úspech. A našla som si milenca s naozaj obrovským penisom. Ale nepomáhalo mi to cítiť. Aké-také uspokojenie prišlo z dotyku, ktorý vytváral strach, bolesť a bezmocnosť. V tej bolesti som sa aspoň trochu cítila. 

Začala som chodiť na ženské kruhy. Hľadala som ľudí, učiteľov, ktorý viedli ľudí cítiť, žiť plný život, nech to znamenalo čokoľvek. Išla som všade, kam ma to pritiahlo. Skúšala som všetko.

Až prišiel deň, keď som stála na zastávke a slnko mi svietilo do tváre, taký jemný vánok mi prešiel vlasoch... a ja som to precítila...

...dotklo sa ma to tak hlboko... To bol ten moment, kedy začal môj nový život plný dotykov... čistých dotykov bez drog, ktoré by ma dotykom otvárali... Ten vánok a slnečné lúče sa ma dotkli a oblažili tak hlboko... tak veľmi hlboko... slzy mi tiekli po lícach... i teraz keď to píšem... už som nepochybovala, že idem správnym smerom. Cítim, ja precitám. A ešte viac som zatúžila chodiť medzi ľudí a dotýkať sa ich.

Avšak hneď som pocítila, že bez drog som zatvorená, ustráchaná. Cítim vinu a výčitky. Nemám odvahu priblížiť sa... pocítila som, ako veľmi sa kontaktu s ľuďmi bojím. Síce precitám, ale ja sama som k ľuďom, k ženám, k milencom totálne necitlivá. A necitlivá som aj k mojím vlastným potrebám. JA vlastne neviem, čo sama chcem. Vnímala som to, čo chcem len cez uspokojovanie potrieb druhých. Krásne vyfajčím milenca, on je šťastný, tak by som mala byť šťastná aj ja. Tak prečo kurva nie som? Rozkoš drog som skúšala nahradiť službou pre druhých. Urobím všetky bytosti sveta šťastnými... Ale nech som sebeviac ľudí urobila šťastnými, sebeviac šteniat zachránila, ten šťavnatý pocit šťastia a naplnenia, ten mi stále unikal. A najhoršie to bolo pri milovaní.

Tie drogy urobili, že som sa milovala na vlnách hormónov a látok, ale nie na potrebách a túžbach mojej pičky. To ja som látkami znásilnila ju, svoje telo a celú situáciu do tvrdej slasti, ale žiadne spojenie, vnímanie, jemnosť, naciťovanie, žiadne stretnutie... A tak sa moja pička vypla. Ona sa odo mňa odstrihla. Akoby nebola moja. Bola som nádherne prepojená s mojím srdcom, prsiami, tvárou, bruchom, cítila som rozkoš cez nohy...ale JU som stále necítila.

Ona tam dole nebola. A tak som cítila pri milovaní nič, veľké prázdno. Boli to fakt divné a zúfalé milovania. Ako dobré dievča som sa naučila dokonale predstierať všetko, čo urobilo mojich milencov šťastnými. Ale strašne mi chýbalo cítiť JU. Cítiť JEHO cez ŇU. A tak som sa v jednej chvíli rozhodla prestať predstierať. Povedala som môjmu milencovi, že veľa z toho, čo na mne videl bolo predstieranie, že ma to mrzí, ale už predstierať nechcem. Skoro ho tá moja nálož zabila. Čudujem sa, že ma neopustil. Keď sa na to teraz pozerám, tak vidím, aký bol odhodlaný a vytrvalý. Želám vám jeho odhodlanie a vytrvalosť drahí cudzinci.

Ja som pocítila, že ak ju mám opäť pocítiť, potrebujem predĺžiť čas pri milovaní a spomaliť. Keď som to povedala milencovi, stále tomu istému, krásnemu mužovi s veľkým plným údom, totálne ho to frustrovalo. Ale stále mi nebolo dosť: "Chcem viac spomaliť a ešte viac spomaliť, viac spomaliť a zastať.. nehýb sa vo mne!" A ono to začalo fungovať. Jemne som ňou precitala a začala cítiť. Bola som ako v raji. JA ŇOU CÍTIM!!! Bola som ako posadnutá. Stále som sa chcela milovať, ale po mojom - pomaly a dlho, veľmi dlho. Keď ma niečo posadne, tak som totálna... a teda to prešlo do mojej totálnej kontroly sexu. Všetko muselo byť po mojom. Stále to nebolo ono, takže ešte viac kontroly a tlačila som na seba, na neho... Takže som videla sklamanie na jeho tvári... bála som sa, že so mnou už nebude chcieť mať sex... Namiesto drog totálna kontrola? Čo to so mnou je?

A tak som naďalej vytrvalo vyhľadávala ľudí, učiteľov, majstrov, umelcov... umenie, bojové umenie, tanec, spevala som si, začala som maľovať, veľa som cestovala... začala som cítiť spojenie s prírodou, s matkou zemou... stávala som sa ženou prírody... a každé stretnutie s ľuďmi i s lesom mi krôčik po krôčiku otváralo telo, ale nie pičku.

Až som zachytila niekde na ženskom kruhu: "Poznám fakt dobrú ženskú terapeutku, robí Jóni masáže..." Okamžite som jej zavolala.

A tak som spoznala Zriem.

To stretnutie zmenilo v mojom živote veľa. Hoci bolo ťažké. Bola to Jóni masáž, ale nedošli sme k tomu, aby sa jej dotkla priamo. Zriem je dobrá, skúsená a okamžite si z môjho tela načítala, ako na to. Česala ma a tým sa jej dotkla. Umývala ma a tým sa jej dotkla. Krásne ma hladila... a ja som nevedela vypnúť hlavu... bola som tak posadnutá tým, že chcem mojou pičkou opäť cítiť, že som nevedela vypnúť kontrolu milencov, ale ani dotykovej terapeutky, kontrolovala som každý jej pohyb. Zriem na rozdiel od mužov nikdy netlačí na pílu. A na rozdiel od milencov ona mala pre moju hyperkontrolu porozumenie.

Po tom stretnutí so Zriem som hodinu plakala na poli, lebo som uzrela, že to moja kotrola mi bráni prežívať mojou pičkou pôžitky, ktoré mi muži, či ženy ponúkajú. To bola ťažká nálož. Chcela som hneď kontrolou kontrolovane pustiť kontrolu... čo???

Ale bola som o krok ďalej. Vedela som, že potrebujem nie len spomaliť, ale aj vypnúť myšlienky, odovzdať sa, pustiť, pustiť, pustiť...

A ďalší krok ma prekvapil... Inšpiroval ma k tomu vtedajší muž mojich dní...chcel vystúpiť z monogamnej klietky, v ktorej sme žili - ja jeho a on môj... No a ja som si tú jeho inšpiráciu preskúmala v živote... A keď som sa nadšená a plná šťavnatej iskrivej energie vrátia a otvorila to, rozdelilo nás to... ale moja pička bola opäť živšia...

A prišiel ďalší oživujúci moment: naučila som postaviť sa pred muža, ktorý sa mi páči, pozerať sa mu do očí a ukázať mu že ho chcem. Totálne neodolateľne. Dokonca sa s ním bozkávať, zaľúbene sa prechádzať po nočnom poli... a nič viac... a opäť viac života v nej...

A potom ma Zriem nechala vojsť do jej života a ja som sa zamilovala do jej muža. To bolo silné. Vedela som, že ma ukrižuje celý náš svet, že ma Zriem ukrižuje... toto neunesiem. Ale moja Jóni...

To volanie bolo tak silné, že som vedela, že ak za tým volaním nepôjdem, tak zomriem. Milovala som sa zamilovaná a on sa dotýkal mojich bolestí v srdci aj v pičke. Pozerala som sa mu pri tom do očí a on bol pri tom plne so mnou. Rozumel mi. Videl ma s tými mojimi ranami. A keď odišiel, ja som si dovolila po ňom túžiť. A tým bolestivým túžením osamelej milenky ona nádherne ožívala... neuveriteľná skúsenosť.

A v tom čase som chodila za mojím bývalým milencom, ktorý mal fakt veľký penis, ktorý vo mne budil hrôzu. Ale ja som za ním chodila dovtedy, kým som sa jeho veľkému penisu neodovzdala. Kým si ma on nepodmanil, nedobil môj nedobytný hrad kontroly a neviery... Keď je hrôza naozaj strašná, kontrola sa vypína. Urobím všetko, aby som vypla kontrolu, aby ONA ožila. Pochopila som, že byť bezmocnou mi robí dobre, vzrušuje ma to viac, ako čokoľvek iné...

A popri tom som presiakla so Zriem, dovolila som si dať sa ňou šikanovať, ponižovať, vyhadzovať... až sme sa zblížili. Prirástla mi k srdcu. Byť bezmocnou mi robí dobre... ožívam v pokore.

A keď prišla ponuka začať sa v Prahe stretávať s cudzincami v tantra masážach, pochopila som toto zvláštne volanie života a povedala som si ÁNO. Zažila som, aké to je vrátiť sa domov po celom dni s cudzincami a zaspať s mužom mojich dní... Má to takú príjemnú chuť.

A išla som ďalej. Oslobodila som sa od zloviery v tomto svete, že keď sa pomilujem s iným mužom, tak ponižujem muža mojich dní. Bolo mi jasné, že pre mňa je muž môjho času ten, ktorý predo mnou práve stojí živý. Muž, ktorý ponúka seba a niečo, čo ma zaujíma. Uzrela som vás zaujímaví muži, ako korenie môjho života, bez ktorého je môj život prázdny. Ja si s niekým zaiskrím, pobozkám, pomilujem... a potom prídem taká šťavnatá a živá za mužom mojich dní a ľahnem si k nemu do postele, pritúlim sa... krásne to sadlo v mojom tele.

A naučila som sa úplne a veľmi otvárať moju pičku tým, že prejavím, čo cítim a neostávam tíško disciplinovane trpieť. Pred mojim mužom, pred kamarátmi, dokonca pred cudzincami. A som pri tom fakt piča, zlá, odporná, zlá zlá zlá... a je pre mňa ťažké nezožrať sa výčitkami... 

Keď vidím, že som piča a odpustím si to, tak toto moju pičku fakt otvára... vlhká, krásne voňavá a volá... a tak som piča. Kvôli nej.

A moja ožívajúca pičurienka ma zavolala na dotykový tantrický výcvik. Tantru vnímam, ako umenie vychutnať si. Čokoľvek, ako zdroj slasti. Slasť ako modlitbu. Modlitba ako odovzdanie. Odovzdanie, ako ONA ožíva... To je mi blízke, to by som rada precítila mojím telom, mojou Jóni. A tak som do toho išla. Stretávala som sa so skupinou ľudí dlhší čas v hlbokých dotykových ceremóniách. Kúpala som sa v pozornosti rôznych mužov, užívala si ich hlad, ktorý som tak krásne vedela urobiť... Učila som sa dať hladu mužov zmysel, smerovať ho. Naučila som sa, ako nechať hladných mužov dotýkať sa jej...

Bol to výcvik v umení nechať vzniknúť vášeň, dovoliť je prísť a odísť, BYŤ v dotyku keď prijímam i keď dávam. Nebolo to o tom robiť sebe a druhým dobre, neučili sme sa techniky príjemného dotyku. Ale objavovali sme, ako sa stretnúť a dovoliť si dotknúť sa tým, čo práve situácia priniesla - tým dotykom, tým človekom, tou svojou a tou jeho náladou, tou mojou i jeho reakciou.

Bolo to krásne, keď som prestala mať výčitky za svoj hnev, strach a smútok - dokonca som uzrela, že som týchto zakázaných a nevhodných emóciách krásna a príťažlivá. A mne sa páči byť krásna a príťažlivá, lákať mužov, ako osy na med. Je to také sladké, že lákať mužov ma láka ako osu na med. A ona pri tom tak krásne ožíva, spieva, žblnká, volá, vzdychá...

Na tento výcvik ma ťahalo všetko... celá moja bytosť... ja som tam musela ísť, hoci to chcelo odo mňa nekonečnú dávku odvahy v mojom uzavretí, odcudzení, v mojej necitlivosti k ľuďom... opäť som si siahla na poriadnu dávku hrdinstva a zbabelosti - ísť sa stretnúť so skupinou cudzích ľudí a objavovať seba s nimi, ako sa stretnúť najmä v dotyku. Bez mojej nacvičenej pretvárky, bez mojich pancierov a masiek, bez mojich trikov... toľko krát som zbabelo ušla, vyhla sa, minula šancu na stretnutie, toľko krát som prepálila, vydesila, zlomila mužov i ženy... toľko krát som zvolila bezpečie kontroly, bezpečie cigarety, bezpečie úteku...

Celý život som milovala zatvoriť sa do monogamie. A muži mojich dní milovali moju monogamiu.  Preto môj vtedajší muž nešiel so mnou cestou, ktorej som sa otvárala mojím tantrickým výcvikom, hoci ma k nej sám inšpiroval. Ale to volanie opustiť monogamné vzťahy bolo tak silné... ona ma volala... opäť vložím v stávku moju lásku pre volanie Života, volanie mojej pičky...? Áááách niéééééééé, už som vedela, čo to znamená a skurvene to bolelo.

Ale som to JA. Som zvedavá. Túžim ísť tam, kde ma Život cez ŇU volá. Zaťala som sa a vykročila som tam. Áno, rozišli sme sa s mojím mužom.

Rok a pol prebiehal výcvik. A posledný deň výcviku sme ležali na zemi všetci v takom klbku, blažene vydychovali a dotýkali sa. Mala som na sebe kopec rúk, tvárí, nôh... a ja som sa preplietala s kopou živých otvorených a voňavých tiel a ich pohlaví.

Pozerala som sa do stropu a CÍTILA SOM SA. Cítila som sa ŇOU. 

Áno, ja som cítila seba, ich a cítila som aj, ako oni cítia mňa. A bolo to neskutočné blaho byť spojená so svojím kmeňom cez dotyk. Slzy mi tiekli po lícach. Áno, JA SOM TU. Som TU. Vďaka všemocný Život. Chvála Kristína, že si dokázala hrdinsky pustiť to a tých, čo si mala, aby si došla až sem. Dokonca viac krát. CHvááááááála Živooooot.

JA SOM TU. Cítim celým mojím telom aj ŇOU. Cítim som aj telá ľudí, ktorí sú okolo mňa. Moje celé telo je citlivé, ako aj moja krásna a voňavá pička. Som po rokoch DOMA vo svojom tele... ááááááách.

To rozhodnutie, že to budem zažívať aj bez drog, že to budem zažívať aj napriek konzervatívnej výchove, napriek monogamnej diktatúre žien červeného stanu môjho okolia, tak to rozhodnutie okorenené mojím hrdinstvom, to bolo najlepšie rozhodnutie môjho života.

Drahé drogy, ukázali ste mi ukázali cestu otvorenia sa. Ďakujem.

Drahá monogamná klietočka, ukázala si mi lepivú sladkú krásu závislých vzťahov, ale aj úplného odovzdania sa. Ďakujem.

Závislosť na robení druhých šťastnými mi ukázala, že aj keď splním očakávania všetkých, mňa to šťastnou neurobí. Ale naučila som sa vidieť a uspokojovať potreby a túžby druhých. A to fakt dokonale. Ďakujem.

Závislosť na totálnej kontrole mi ukázala, že aj keď moji blízki urobia všetko presne podľa mojich očakávaní, tak mňa to šťastnou a šťavnatou neurobí. A naučila som sa vkladať sa do situácií, v ktoré nemôžem kontrolovať. Aktivujem mužov byť hrdinskými a prekonať moju kontrolu. Ďakujem.

A Život mi ukázal cestu otvorenia sa bez drog, cestu lásky bez vlastníctva, cestu šťastia bez kontroly v odovzdaní sa. A tak sa mi otvoril môj dotykový kmeň. Veľká chvíľa. Veľká vízia. A zavolali ma masáže. A zavolali ma ceremoniálne dotykové stretnutia s mužmi... A volajú ma stretnutia pohlaví... 

Kopem sa a bojujem so Životom, lebo sa to nepatrí, lebo to nie je normálne, lebo babka povedala, lebo čo si o mne pomyslíš ty, ktorý čítaš tieto riadky... Ale vidím, ako sa mi Život smeje a ako sa ja približujem...a milujem, že môžem, ale už nemusím. Ja už nemusím. Dovolila som si to. Už môžem. A moja roztodivná ONA ma opäť volá ísť ďalej, za ďalšími dobrodružstvami... za intimitou kmeňa mojich milencov, ktorým s môže stať každý jeden muž...

Intimita kmeňa je najviac. Keď som prvý krát zažívala intimitu v kmeni... tam som doma a plná. 

Pripravovať ľudí pre intimitu kmeňa sa okamžite stalo mojím poslaním. 

Akoby všetko v mojom živote, každý zážitok bolesti i rozkoše, každá moja schopnosť, chytrosť, krutosť, moja povaha, moje sexy telo, moja vášeň pre stretnutia, moja spiritualita... všetko to odrazu zapadlo a dostalo zmysel.

A som TU. A tu som DOMA.

Áno a milujem to približovanie, milujem, ako v stretnutiach s mužmi platia moje hranice odvíjajúce sa od mojej túžby a slasti v mojom tele, čo znamená, že tam vlastne žiadne hranice nie sú. Vzrušuje ma ten potenciál každého stretnutia, lebo viem, že môžem zažiť od nič po všetko všeličo. Vzrušuje ma každé jedno náhodné i zámerné stretnutie s mužom... a to je môj Život. Ja nič nesľubujem, možno sa ťa ani nedotknem. A možno... ale to na začiatku stretnutia nikdy neviem ani ja a ani ty.

Čo viem, že milujem premieňať dobrých chlapcov na mačov a mačov na posvätných jemných milencov... a sem ma ťahá Život celý môj život.

Drahý Život, počujem ťa jasne. Ja sa teda budem ďalej stretávať s mužmi. Stretávať so ženami. S pohlaviami ľudí, lebo tam je často Jadro Duše. Ako hovorí moja milovaná Zriem, milujem sa dotýkať srdca ľudí tam, kde je... A moje vnútorné NIE budem premieňať na ÁNO.

A som TU. A opäť je tu muž mojich dní a žena mojich dní, v mojom srdci, v mojej pičke, v mojom osude... a milujeme sa, hladíme sa, slzy nám tečú po tvárach... Splnil sa mi môj sen Sen. Ale ja snívam ďalej. A opäť som hladná. 

Drahí moji drogoví ex-priatelia, drahý môj drogový ex-muž, mrzí ma, že som nevedela priniesť moju dotykovú múdrosť do nášho kmeňa... a opustila som ho, aby som sa sama zachránila a naplnila môj život Životom. A tak snívam o kmeni, ktorý pomôžem vytvoriť...

A ja volám Život, chcem ísť ďalej... A kráčam ďalej... nech to stojí, čo to stojí... lebo to som JA a ONA.

...avšak tento muž môjho života a táto jeho a moja žena idú tentokrát so mnou.

JA Kristína, 🕊  z Holubíc tá, ktorá letím, keď vietor zafúka... a ona ma zavolá... tá, ktorá musím ísť ďalej... zomrela by som, keby nie...