ako môžeš prehĺbiť stretnutie vlastnou odvahou

Zriem píšem o tom, ako sa moje stretnutia prehĺbili keď som ja sama začala viac "Byť" s mužom a stretnúť ho, spojiť sa s ním, na rozdiel od "UroBiť" muža, milenca, manžela... šťastným... 

Keď som začínala stretávať mužov v ceremoniálnych erotických masážach, tak som musela byť skvelá, perfektná, dokonalá... musela som ho urobiť a tým ho urobiť šťastným... Aby som uspokojila klienta, tak ja musím dať to najlepšie zo mňa. 

Ale táto nálada ma dostávala pod stále väčší tlak: "Ako to urobiť, aby som bola stále lepšia, stále nové techniky, stále viac rozkoše, viac duchovna, viac spojenia, viac zo seba... viac viac viac... a vlastne nikdy to nie je dosť." Dospela som do krízy. Čím lepšia som bola, čím viac som sa naučila, tým sa prehlboval môj pocit, že stále v tej masáži pre klienta nie som dosť... rástol môj hlad, nepokoj, nespokojnosť... a to ma stále viac odpájalo od spojenia bytosti môjho Ja s bytosťou muža, či ženy, ktorej som sa dotýkala.

V najhlbšej kríze som si uvedomila, že ale muži a ženy si nechodia ku mne po najdokonalejšiu verziu mňa samej. 

Vôbec nie. A často mi to aj v náznakoch, alebo otvorene hovorili. Ale až teraz som ich začala počúvať.

Dobre, ale ako môžem dovoliť sebe samej byť takou, akou som. Náladová, nepresná, nesústredená, nahnevaná, s odporom, nechce sa mi... a nie len láskavá, všeobjímajúca, vnímavá k potrebám, prekvapujúca, sexy... 

Ako to môžem dovoliť sebe samej?

Túžim vojsť do stretnutia a vyživiť sa aj nepríjemnosťami. Túžim sa stretnúť taká, aká práve som... a stretnúť muža, aký práve je... Túžim pustiť to divadielko také bežné medzi mužmi a ženami: ty sa snažíš byť lepším, aký si, ja sa snažím... sme tvrdí a napnutí... a rozčarovaní... Túžim toto nechať tak.

Som tu a teraz tvoja taká, aká som.

Túžim opustiť "urobím klienta šťastným...". Ja chcem nechať prísť to, čo tam prináša život a túžim si to vedieť vychutnať, aj keby to znamenalo, že budeš na mňa pôsobiť ako nadržaný nudný chuj... áno si takýto vítaný, pretože ja sa túžim s tebou takým hrať priblížiť sa ti.

Túžim zariskovať, že nebudeš spokojný. 

Možno prekročíš moje hranice a možno ja prekročím tvoje hranice... Možno sa pohádame... Možno sa pri tebe zrútim a schúlim do klbka... Možno ťa budem chcieť zabiť... Túžim si dovoliť toto v stretnutiach s mužmi i ženami cítiť.

A po tomto želaní som prestala myslieť na kvalitu môjho dotyku, prestala som trénovať techniky. Stretnutie s mužom v masáži, či v milovaní už nie je viac moja zodpovednosť. Je to hravá spoločná práca nás dvoch bytostí, ktorí sa stretneme v dotyku. A keď ti nie je príjemné, ako sa ťa dotýkam, tak to je súčasťou nášho stretnutia, kam sa mám ja posunúť, kam nás to má oboch posunúť. Ja viem, že aj keď ja trpím, alebo ty trpíš pod mojimi dotykmi, aj tak v nás oboch niečo dôležité cinká a rodí sa. Tie ťažkosti tvoje i moje sú ako pluh orajúci zmrznutú zem, ktorou sme my sami. A keď neujdem, keď ty vytrváš pri mne, spravidla sa prelejeme do hlbokej rozkoše, ktorá by bez týchto ťažkostí nemohla prísť. Páči sa mi to. 

Páči sa mi cítiť moju rozkoš pri stretnutí, čo bolo pred tým pre mňa nemysliteľné. 

Čo ak by moje riadené príjemné dotyky odviedli v tej chvíli klienta od jeho zásadného životného uvedomenia, ktoré má získať tým, že mu bude môj dotyk v tej chvíli nepríjemný? Môj zámerný ťah na rozkoš pri masáži odvádza nás oboch zo stretnutia podobne, ako keď chlap pri milovaní robí všetko pre svoj, či môj orgazmus - to predsa poznáme, aká je to nuda v posteli.

Takže pre mňa je esenciou masáže stretnutie - "len" BYŤ. Namiesto dosiahnuť. 

Taká, aká som.

To je pozvánka do meditácie rozkošou.

A to je najviac v danom momente. V tomto svete je pre ľudí také vzácne stretnúť niekoho, kto je naozaj taký, aký je. Často, keď vravím, žo som taká, aká som, je to len ďalšia maska. 

A pri tichom dotykovom stretnutí sa viem najviac priblížiť sebe, aká som, bez masiek. 

To je to, čím sa JA najviac vyživujem pri masážach. Tými momentami, ktoré sa otvárajú zacinkaním, zaškrípaním, keď nie som dosť, keď si ty hulvát... ale rozhodnem sa ostať s tebou s mojím pocitom "nie som dosť", neujdem do nejakej pózy, naučenej techniky, nezhodím teba, neujdem do podriadenia sa tvojej vôli, neujdem do služby... nezačnem riadiť... "len" SOM. Toto ma vyživuje najviac, vtedy sa cítim najviac živá a najviac sebou.

Preto milujem byť k sebe, ale i k tebe bitchy. Hoci tak jemne, rafinovane.

 Učím sa byť v tejto nálade, hoci viem, že riedkych dobrých chlapcov takto vydesím 

"Ja som si zaplatil a ty si takáto piča..." 

a ja na to: 

"Buď hrdinsky so mnou v tejto nálade, daj sa mnou viesť a zažiješ aj opačnú stranu mince - vášnivú otvorenú a vďačnú...  najhlbšiu ľudskú a erotickú rozkoš..."  viem, že takto som krásna a zaujímavá. A to je pre mňa najsilnejší pocit.

Áno, cítim, že niekedy vchádzam do stretnutí zaťažená tým, že za to budem mať peniaze. Cítim, že sa vlastne teším z tých peňazí. Podobne, ako sa teším na prichádzajúci orgazmus a v tej chvíli strácam čaro prítomného okamihu, strácam čaro spojenia a začínam seba, alebo teba niekam tlačiť... Áno, do stretnutí, v ktorých nejde o peniaze sa viem položiť oveľa ľahšie. Ľahšie sa dokážem otvoriť a byť s tebou naplno. Myšlienka "masírujem za peniaze" stále visí vo vzduchu a ovíja sa okolo mňa. A keď si ju uvedomím, poviem jej "vítaj, opäť si tu, aha, ešte myslím na peniaze... ďakujem, že mi ukazuješ moje slabé miesto a teraz môžeš odísť, mám tu dôležitejšie stretnutie..."

Takto to robím so všetkým, čo pocítim počas masáže, že mi to berie pozornosť. Privítam to a pošlem preč. A to je to, čo robí zo mňa a zo stretnutia so mnou silný zážitok. To moje krásne silné sústredenie sa na teba vytvára spojenie, v ktorom sa tak rád kúpeš... ja tiež, keď sa ty takto dokážeš sústrediť na mňa.

Ja cítim, že sa to dá aj bez toho, aby sme boli "vyžiarení ezo-maximálne spirituálni, vedomí dobrí ľudia", to najlepšie z nás... aby sme boli dosť... aby sme dosiahli... aby aby aby... dá sa to aj bez toho, aby sme najprv splnili milión podmienok, ktorých je tak veľa že vlastne nikdy nie sme dosť...

Ja vidím, zažívam a viem, že sa vieme stretnúť v dotyku za peniaze tak, aby to cinkalo na telo i na dušu každého z nás v našom stretnutí. Tebe i mne. Tebe takému, aký práve teraz si. Mne takej, akou práve teraz som. Ja sa ti ponúkam celá taká aká práve som. 

Dokážeš sa mi ty na stretnutí ponúknuť celý?

Alebo mi ukážeš zo seba len to, čo ty považuješ za pekné, dobré, sexy...?

A čo môžeme hľadať spolu aj v týchto blogoch je, keď prídu otravné a vyrušujúce myšlienky, tak ich vyslovíme nahlas. Povedz mi vždy, ak ťa niečo odvádza od nášho stretnutia...  "Teraz sa pred tebou hambím" alebo "Myslím na to, že mi umiera otec..." alebo "Neviem sa pred tebou uvoľniť a dovoliť ti úplne sa o mňa postarať, lebo celý život sa o niekoho starám a v tom je moja hodnota... žiaľ..." alebo "Mám chuť plakať..."

Moje milovania sa výrazne zmenili, keď som si dovolila  zastaviť sa a povedať, čo tu teraz je - aj s ním vo mne. A dovolila som si, že to môžem objavovať spolu s ním - s milencom, ale aj s klientom, s mužom, či ženou, od ktorého dostávam peniaze. A otvoriť môžem aj ja jeho-ju: "Ja vidím, že sa ti niečo deje a neviem sa preto k tebe priblížiť..."

A je parádne môcť sa stretnúť s inými masérkami a eskortkami v kruhu Červenej lampy a otvárať tieto magické témy.

Úplne mi zmenilo život, keď som dokázala prvý krát pri milovaní povedať: "muž môj, ja sa necítim..." Mala som pocit, že vždy to hádžem na neho, na milenca, na manžela, na klienta, na niekoho... že on je zodpovedný... je to ľahké hodiť to na neho... a vždy som si našla niekoho, kto za to môže. Avšak niekde v hĺbke duše som cítila, že to u mňa je ten kľúč. Aj počas masáže. Dovolím nechať klienta, ktorý mi platí, nechať postarať sa o mňa... vedomím, tým že ma počúva, gestom, peniazmi...?

Pomenujem To. Chvíľu poodstúpim. Načúvam si. A pokračujem omnoho hlbšie, ako predtým. 

ČERPÁM Z HĹBKY PRÍTOMNOSTI ŽIVOTA.

Hej. Pomenujem a cítim sa je moja životná úloha týchto dní. A tvoja je aká?

Terézia Zriem z Duše, Kvapka krvi, Šťava Života

dotkla som sa ťa mojím príbehom? dotkni sa ma aj ty a sem klikni