ako mi manžel, milenec a nevera otvorili oči a konečne som sa uzrela

Ja Terézia Rozkošnica a Šťava Života píšem o tom, ako ma privolala posvätná milenka svojím poslaním.

Dnes mám výročie svadby. 

Brala som si krásneho, milého, dobrého a pozorného muža, ktorý sa potlačí, aby mi splnil, čo mi na očiach videl. Bol skvelý, ako sa nechal kontrolovať a riadiť. Dokonalý manžel. 

Milovala som ho a on miloval mňa. 

A takémuto mužovi som povedala ÁNO. 

A kráčajúc uličkou k nemu v kostole som míňala iného muža, ktorý stál pri poslednej zo všetkých lavíc. Muž ktorý sa na mňa pozeral... Muž ktorý cítil... že ma niečo k nemu ťahá... je niečo ťahá jeho ku mne... ale ušlo nám to, dokonale sme minuli ten moment. Nechala som si v živote ujsť ešte veľa takých veľkých momentov, príležitostí, brán do... ale toto bol jeden z najväčších. 

Bola to brána, ktorou keby som vošla, tak sa naučím povedať mužovi NIE. Ale nenaučila som sa. 

Vtedy ešte nie. A rovnako som nedokázala pozrieť sa do očí toho muža a povedať mu: PÁČIŠ SA MI A CHCEM ŤA. Nedokázala som nevyhovieť očakávaniam rodičov, rodiny, spoločnosti, to by bola pre mňa smrť. 

A rovnako tak som nedokázala osloviť muža, ktorý ma priťahoval. 

A postupne mi to Život odkrýval na mnohých malých situáciách: 

"Terézia, je toto život, ktorý chceš žiť? Cítiš si živá?" 

A keďže som skvelá v potláčaní pocitov, trvalo mi to veľmi dlho uzrieť sa v tom. Dala som si ružové okuliare. Zatvorila som všetky svoje túžby, sny. 

A perfektne som sa oklamala, lebo som presvedčila samú seba, že očakávania ostatných sú moje vlastné túžby, moje slobodné rozhodnutia. 

Bola som Picasso v sebapotláčaní. Takže som si vždy odpovedala: "Jasné Terézia, veď byť dobrá manželka ťa totálne napĺňa. Pozri sa koľkí ti tlieskajú. Pozri, aká si naplnená a šťastná rodinným životom s manželom a s deťmi." 

Avšak v tom najmenšom kútiku duše malinká a veľmi tichá časť mojej duše cítila, že toto nie je TO, čo ja chcem. A tak mi Život prinášal stále väčšie momenty, ktoré mi postupne narážali do mojej ružovej ilúzie, ktorou začala pretekať pravda o mojom živote. A jeden z najsilnejších rozbíjačov mojej ilúzie prišiel, keď som sa zaľúbila do ďalšieho muža popri mojom manželovi. 

Milenec, to je ultimátne eso pravdy vesmíru. 

Užila som si ho naplno a potom vždy som si ho upratala - opustila a vrátila sa k šťastnému rodinnému životu. Toľko krát som prerušila môj milenecký vzťah s totálnym odhodlaním, že už sa budem venovať len rodine a môjmu milovanému manželovi... toľko krát... A po čase opäť a opäť a opäť... až som to začala chápať. Ako nehorázne sa klamem.

Ale trpela som ďalej. Trpela som ja a trpeli aj moji blízki. Oni trpeli tým, že si mysleli, že tento život je naozaj TO, čo JA chcem a oni mi pomáhali ako mohli, aby ma v tomto živote udržali.

A keď som im v jeden jesenný deň povedala, že mám milenca a že odchádzam od tohoto krásneho života, od tohoto dobrého, milého a pekného muža k inému mužovi "len preto", lebo sa pri ňom cítim živá, lebo moja vagína sa pri ňom cíti viac živá, tancuje, spieva, žblnká...

Ale v TEN svadobný deň som chcela, aby to bol najkrajší deň môjho života. Áno, stale je to veľmi dôležitý deň, pretože mi stále ukazuje, kam až som schopná zájsť, aby som ostatných urobila šťasnými... a na mne mi nezáleží. A tá spomienka mi teraz zakaždým ukáže, že takto žiť nechcem. 

Spomienka na môj svadobný deň je kľúčom k mojej slobode. 

Deň rozvodu mi otvoril bránu k sebe, k mojim túžbam, k tomu, že môžem byť dôležitá JA.

Áno, milenci si nádherne otvárajú oči a ukazujú to skutočné ja zo seba. Často jediné skutočné ja za celý život. Preto ma tak baví byť bitchy milenkou aj mužovi mojich dní popri dokonalej ružovej manželke - navarí, operie, umyje riad, vyhoní...

Učím sa byť pre seba dôležitá. Učím sa prejaviť svoju túžbu a zobrať si, čo chcem. 

Učím sa pobiť sa o to, čo chcem. 

Želám si cítiť "Ja môžem" - už len spomenúť si na to. Želám si zažívať čo najviac momentov, kde môžem prejaviť, čo chcem, kde sa môžem učiť byť svoja. A súčasný muž mojich dní mi rozumie a vytvoril na toto moje učenie úžasné prostredie plné príležitostí tým, že k nám domov priviedol ďalšiu krásnu a šťavnatú ženu. Nádherne mi otvára oči. Milujem ho.

Poslanie sprevádzať takýmito precitnutiami mužov a ženy ma volá, volá, volá... byť milenkou. Ale toto moje volanie ide ešte ďalej... 

...je to ako byť posvätnou milenkou... 

Nie brať si, nie dávať. Ale vytvárať príležitosti pre stretnutia duší, pre hlboký dotyk, otvárať brány a ukazovať ich. A erotika nádherne unavenému mužovi, či žene dodá šťavu. 

Tak prečo nie nahá? A prečo nie viac, ako len erotickú masáž? Áno. A s veľkou láskou...

🍇 JA, Zriem do túžby túžiť po napĺňaní túžob, po splynutí v túžbach mojich prepletených s tvojimi... drahý čitateľ týchto riadkov... som ti dostupná...

dotkla som sa ťa mojím príbehom? dotkni sa ma aj ty a sem klikni